eclecticquilt

   Alebo ako to v živote chodí. Keď som dovŕšila 50. dostala som od mojej rodiny krásny darček, pobyt v prenajatom dome na pobreží Bretónska. Moja rodina má pozná a o dôvodoch prečo práve Bretónsko sa rozpíšem neskôr.  Na celých 16 dní, neuveriteľných 16 dní. Nikdy som tak dlhú dovolenku, teda okrem tej materskej neabsolvovala. O túto dĺžku sa zaslúžil môj muž, vidiac, že už je to viac ako potrebné 😇.      A tu je ta náhoda. Pár mesiacov pred cestou som narazila v časopise vo francúzskom jazyku, ktorý som dostala od dcéry,   na nádherné fotky akejsi záhrady v Giverny, presne aké milujem. Divoké, farebné... Google, dcéra a ja sme vyzistili, že ide o záhradu známeho impresionistického výtvarníka  Claude Moneta , ktorý túto nádheru spolu s manželkou Alicou vytvoril.          Moja šikovná Ňaňa vyzistila, že cestou z letiska,  len 70 km od Paríža už v Normandii sa nachádza spomínané mestočko Giverny. A že to s malou zachádzkou po ceste do nášho bretónskeho domu zvládneme. Aj sme sa celkom

Toto. Nebola som tu tak dlho, až mám problém napísať nový príspevok. Všetko zmenené. Ani sa tomu nečudujem, vekom sa poväčšinou ťažšie prijímajú zmeny a mne kozorožkyni, odjakživa.      Moje písacie potreby ochabli, priamo úmerne aj sledovanie obľúbených, ešte preživších blogov. Všetko sledujeme na rýchlejšom instagrame.... ale moja nostalgia po takom pomalšom zastavení na blogu ešte stále žije. Aj keď mám väčšinou pocit, že všetko už bolo povedané a videné.     Ako som už hore napísala, divná to doba.     Nikdy som sa na mojich stránkach nevypisovala veľmi osobne, ale táto doba ma akosi viac núti zamýšľať sa nad životom. Som trošku /teda rozumej, že teda asi viac/ prekvapená, že ten život si to riadi viac menej sám a osud sa s nikým nemazná. Blá - blá - blá. Ja viem.      Keď mi moja milá a milujúca známa /vtedy sedemdesiat ročná/, skoro pred dvadsiatimi rokmi povedala so slzami v očiach, že aká bola zlá matka. Vtedy / skoro na začiatku môjho materstva/ som zhrozene dumala, čo tým svo