eclecticquilt

         Milujem psíkov, milujem more a milujem pekné fotografie. Takže som nadšená z týchto fotografií od Jána Cága zo série Psie pláže, z Každodenného života, s ktorými získal druhé miesto v Czech Press Photo 2021. Viac fotografií nájdete aj  TU. , stoja za to. 

     Túto  krásnu "výpravnú" knihu som dostala od mojej sestry pri mojich decembrových meninovo-narodeninových oslavách. Z výrazu výpravnej mi je trochu smiešno, lebo s týmto výrazom som sa stretávala len pri epopejných, výpravných filmoch či knihách. Ale táto je fakt výpravná, so svojim nabitým obsahom a 552 stránkami, si tento titul celkom iste zaslúži. 

                                                           Sabine Weiss Pri mori Bretónsko    Vonku je tak  odmäkovo, pochmúrne, tak typicky januárovo. Rozmýšľam, či si ešte  uvarím kávu a tak trochu rekapitulujem.    V polovici novembra som si povedala, že si konečne ten adventný čas užijem. Žiadne veľké pečenie, len tak akurát a s darčekmi to tiež nebudem preháňať.     No všetko bolo inak. Tak hektický, chaotický, stresový december som ešte nezažila a pevne dúfam, že už ani nezažijem.    Asi tiež poznáte ten okamih, skôr je to taká mikrosekunda, keď si uvedomíte, že všetko je ok, všetci ako tak zdraví, spokojní, na svojich miestach, vy práve po vypitej káve, čokoládovým koláčom  v bruchu, s kvetmi vo váze, sviečkou na stole ...... a chcete aby to tak ostalo naveky.    Takže rok 2022 poprosím ťa, pošli všetky choroby sveta vieš kam. A my sa budeme snažiť byť šťastní, lebo viem, že k tomu nepotrebujeme tak veľa.                                                        Ďakujem.           

      Život sa málokedy vyvíja ako my chceme.  A keď áno, ani si to nevšimneme. O to viac je potom človek prekvapený, keď je to inak.       Takže pre nespavcov, milovníka Woody Allena, jazzu a New Yorku, svižne narozprávaná kniha o jeho živote:  MIMOCHODEM  ..... jednotlivé diely si môžeme vypočuť do 24.12.2021. 

 si Američania sadajú k pečenému moriakovi a ďakujú za všetko čo ich v tomto roku postretlo. Myslím, že je to  veľmi dobrý zvyk. A zajtra ich už čakajú predvianočné nákupy, teda ak by nebola korona.    Pred mnohýýými rokmi som to zažila naživo a okrem iného som sa spolu s domácimi tešila na  každo týždnové číslo The New Yorkeru, v čase predinternetovom, to bola veľká udalosť. Pre mňa zvlášť tieto predvianočné obálky majú svoje kúzlo. 

  V sobotu bol Svetový deň dobrosrdečnosti.  Počula som to v správach.        Aj som sa sama sebe zaškerila, keď som si spomenula, ako som môjmu mužovi rozprávala, čo som zažila.  Deň predtým, v piatok som v obchode pred seba pustila staršiu odhadom 75 ročnú paniu s nákupom na rukách. A potom tá pani, ktorá sa mi videla taká bezbranná, to pekne roztočila. Pri platiacom pulte si spomenula, že ešte potrebuje dokúpiť akciovú kávu s detailným vysvetlením predavačky skadiaľ že ta káva pochádza, ako ju treba správne namlieť  a jasne že treba kúpiť aj pre syna, samozrejme aj mu ju radšej namelte, no jej nákup trval fakt 10 minút, môj jednu minútu /a ja som bola v pracovnej dobe, treba podotknúť/. Vtedy som pretáčala nielen očami, aj som si povedala, že som to urobila asi naposledy ......            ..... a nepoďakovala. Ja viem, ja viem, nemáme to očakávať, ale poteší to. Takže nabudúce púšťam opäť .......  lebo dobrosrdečnosť treba a treba ju pestovať /a trénovať/,  takže šup šup do radu.