Minulo týždňový víkendový výlet do Bratislavy bol plný kultúry umeleckej aj kávovej. Ako typický kozorožec som si vypísala zoznam obľúbených, poväčšinou novootvorených kaviarničiek, ktoré musíme navštíviť. Ako typický kozorožec, ten zoznam, som zabudla doma na stole. Aj keď mi ten zoznam môj syn pekne prepísal do SMS správy, stavili sme napokon na improvizáciu. Neviem, či je to s narastajúcim vekom, ale v tých hipsterských kaviarniach sa začínam cítiť akosi nepatrične a príjemnejšie sa cítim v tých menej okázalejších, kde ide hlavne o kávu a nie o čo najväčší počet potetovaných baristov :). Ale teraz o tej kultúre umeleckej. Trochu prekofeinovaní, otlačení novými topánkami, trošku dokrkvaní, po päť hodinovej ceste vlakom, ale celí nažhavení na našu prvú návštevu baletného predstavenia Nižinskij - Boh tanca, v novej budove SND, o ktorej sme toľko počuli. Ach. Bola to krása.