eclecticquilt

 ale najprv musím začať touto fotkou. Pred rokmi som natrafila na túto milú fotografiu, na ktorej je usmievajúca plávajúca, vtedy ešte mne neznáma žena. Až neskôr som sa dozvedela, že ide o známu fínsku, švédsky píšucu spisovateľku a výtvarníčku Tove Jansson. Talentovanú impresionistickú výtvarníčku známu hlavne ako autorku  príbehov o rodinne trollov Muminovcoch.         Takže sa teším že na nočnom stolíku mám čerstvo rozčítanú knihu od Tove Jansson, s názvom Dcéra sochára a Fair play. Ako som sa dočítala, ide o dve prózy s autobiografickým nádychom, opisujúce detstvo, dlhoročný vzťah dvoch priateliek, umelecké prostredie v Helsinkách, severskú prírodu, more, láskavosť a lásku. 

     Túto  krásnu "výpravnú" knihu som dostala od mojej sestry pri mojich decembrových meninovo-narodeninových oslavách. Z výrazu výpravnej mi je trochu smiešno, lebo s týmto výrazom som sa stretávala len pri epopejných, výpravných filmoch či knihách. Ale táto je fakt výpravná, so svojim nabitým obsahom a 552 stránkami, si tento titul celkom iste zaslúži. 

  so zábavnou knihou Prázdniny v Európe som prešla, uf 14 000 km naprieč Európou. Počnúc horúcimi Aténami, divokým Balkánom až po Polárny kruh. A bola to poriadna zábava, stopom, pešky ... Predpokladám, že pre rodičov tohto 29 ročného autora Ladislava Ziburu, ktorý je vo veku mojej dcéry, nie až taká. Mám pre nich veľké pochopenie, lebo čo už len nám ostáva, nechať ich a veľmi milovať.  

  je táto autobiografická v celku zaujímavá kniha o živote belgickej modernej židovskej rodiny. Autorka, s ateistickými názormi a iránskym priateľom, niekoľko rokov vyučovala deti v tejto rodine a tak bolo zaujímavé nahliadnuť do ich života, jej očami.      Kniha je  požičaná z knižnice a ja som opäť nadšená, že sa konečne po rokoch zlepšil výber kníh a že si nemusíme kupovať každú, ktorá nás zaujme, že sa nám doma nehromadia ... však už to viete. 

 MacDonald na nočnom stolíku od americkej spisovateľky Pauly Becker . Presnejšie životopis Betty a ako sama autorka uviedla jej snaha prísť na to, čím sa to len podarilo zapôsobiť na milióny Bettyných čitateľov.   Aj keď knihy Betty MacDonaldovej nie sú žiadnym náročným intelektuálným čítaním, ide v nich o niečo úplne iné. Myslím, že to veľmi trefne opísala autorka hneď v úvode knihy.                                    

Túto knihu som dostala od môjho nádejného zaťka. Je to taká cukrárenská haute cuisine. To keď si budem chcieť "oddýchnuť" od príliš jednoduchých, v jednej mise zmiešaných receptov.   Nádejám sa,  že si na ne nájdem čas počas dlhých, lenivých,  zimných večerov, lebo v lete akosi nestíham.       Možno už poznáte túto mladú francúzsku cukrárenskú hviezdu a jeho novú knihu.  Momentálne vraj najlepší cukrár na svete má meno Cedric Grolet . Na cukrára má až podozrivo vyšportované telo, krásnu priateľku  a /vraj/ preafektovaný parížsky akcent, tak len toľko.   Mám veľmi silný pocit, že už  len pri prezeraní mi nabehávajú kilogramy.

 začína byť poriadne tesno. Najnovší prírastok je táto kniha. Stromy mě znají jménem, na mne ostáva naučiť sa tie ich. 

 Na nočnom stolíku mám tieto knihy požičané z knižnice. Veľká radosť, lebo knihy milujem, ale ako by  Márie Kondo povedala, dom nie je nafukovací a teda treba si poriadne rozmyslieť, čo s nimi po ich prečítaní. A ja sa s knihami ťažko lúčim.    Takže prvá je životopis o kráľovnej detektívok Agathe  Christie. Čítala som už zopár, zaujímavosťou tejto je, že  autorku oslovila priamo Agathina rodina, aby napísala jej oficiálnu biografiu.      Milujem látky, najmä tie bavlnené, zaujímavé, ľanové, originálne, modrotlačové , kaffe facetovské ... Takže sa priam patrí prečítať si aj túto. Príbeh vlákna o textilných remeslách na Slovensku. Po prvých stránkach som si zaumienila, že to nebude len také čítanie, všakže. Aby som si aj niečo pamätala, pekne krásne si budem robiť aj poznámky. A potom sa budem z toho aj skúšať, ha.      Tá tretia je Mliekarka z Ottakringu  denníky zo života vo Viedni v pochmúrnych rokoch 1925 - 1927 od Aľi ...

 mi pristála táto knižôčka, ktorá mi podľa mojej dcéry má dať odpoveď, prečo sa mi snívava o návštevách veľkomiest, v ktorých som nikdy nebola.           Ako taký New York už mám celkom slušne schodený ... Poväčinou zbesilo nakupujem darčeky pre celú rodinu, aj pamiatky stíham, rovnako zbesilo ..... PS: Poviem Vám, že v polovičke knižky som na to ani náhodou neprišla ..... uvidíme. 

 Pawlowská. A po dlhej dobe v kníhkupectve.  Začítala som sa do je Zážitkov z karantény, najprv som ju položila a potom som sa po ňu vrátila.   Dobré som urobila, presne to som potrebovala. Čítať zážitky odžité počas troch koronových mesiacov v spoločnosti dcéry, zaťa, vnuka, priateľa, svokry, sesternice  a dvoch psov. Za to by som ju silne a  s pochopením objala. A  vypila pohár vína. A niečo dobré pre ňu uvarila.    Ak ľúbite Halinu,  môžete si ju vypočuť v Českom rozhlase na Dvojke  TU!

  na nočný stolík. To sa mi veľmi páči. Mala som ju v merku už dlhšie a ako som predpokladala, páči sa mi.  Asi po prvý krát čítam knihu pekne nahlas. Pekne pomaličky, poväčšinou so Zorkou po boku, pekne roz - vláč - ne. Tak ako autorka Maeve Brennan "rozvláčne" popisuje život v uliciach New Yorku v krátkych poviedkach. Krása.  Viac o knihe aj  TU.

ako vidíte nielen z neho.     Medzi záhonmi vraj môžeme nájsť okrem buriny a cestičiek aj inšpiráciu, šťastie a občas aj spisovateľov.        Príjemná knižka od anglickej spisovateľky Penelope Lively, tiež náruživej záhradkárky,  opisujúca záhradu v Káhire  /kde vyrastala/, záhradku svojej babičky, ale aj záhrady iných umelcov a spisovateľov.          Založiť záhradu znamená veriť v budúcnosť , ako povedala krásna Audrey Hepburn.  

Tentokrát inšpirovaná návštevou voňavej farmy na  výrobu čajov  Sonnentor   v moravskej obci Čejkovice, som si kúpila túto knihu. Voňajúcu bylinkami, mastičkami, proste  všetkým tým, čo ma teší. A s jesennými dňami dúfam, že aj pribudajúcim časom, inšpirujúca na malé tvorenie. 

stolíka. Kuchárske kniha,  v starých anglických merných jednotkách, v anglickom jazyku a pre istotu  bez obrázkov. Dostala som ju od môjho muža, asi aj preto, aby človek nevyliezol rovno z postele a nevyraboval chladničku :}.     Netušila som, že Elizabeth David , bola "taká" anglická Julia Child, ktorá sa zaslúžila o propagáciu nielen francúzskej kuchyne v Anglicku. Zaujímavá to žena. 

Och,táto kniha, to bolo také pohladenie.   Nič drásajúce, či prekvapivé. Ale tak upokojujúco plynulé. Ako som čítala recenzie na knihy tejto autorky Anne TYLERovej , keďže ma dosť zaujala, na niekoho zapôsobila rovnako,  no niekoho vyburcovala k spurnejším komentárom. Asi to tak má byť. Každá kniha si nájde svojho čitateľa a každý si z nej zoberie  to, čo práve potrebuje. Aj to na knihách milujem. 

             Že až teraz,  úplne náhodne som narazila na knihu o Betty Macdonaldovej, ktorú napísala ešte v roku 1992 jej priateľka, zaujímavá žena a tiež spoluobyvateľka krásneho ostrova Vashon  Blanche Caffiere  .      Kniha bola  preložená do českého jazyka pod názvom Hodně smíchu a pár slz.  Mne, čo milujem Betty Macdonaldovú od dôb, čo som si prečítala jej Vajce a ja v edícii Čajka. Mne, čo pri čítaní knihy s trochu infantilným názvom My správne dievčatá alebo tiež známou pod názvom Dusím sa vo vlastnej šťave, vyskočili slová ako ostrov Vashon, Seattle, záliv San Juan, Washington ... a v dobe keď internet bol v plienkach a používali sme atlas sveta , som vyzistila, že sa nachádzam len zopár míľ od ostrova, kde pár rokov žila a dej knihy sa  odohrával. To bola náhoda!     A nájsť túto knihu pekné prekvapenie!