eclecticquilt

                                                           Sabine Weiss Pri mori Bretónsko    Vonku je tak  odmäkovo, pochmúrne, tak typicky januárovo. Rozmýšľam, či si ešte  uvarím kávu a tak trochu rekapitulujem.    V polovici novembra som si povedala, že si konečne ten adventný čas užijem. Žiadne veľké pečenie, len tak akurát a s darčekmi to tiež nebudem preháňať.     No všetko bolo inak. Tak hektický, chaotický, stresový december som ešte nezažila a pevne dúfam, že už ani nezažijem.    Asi tiež poznáte ten okamih, skôr je to taká mikrosekunda, keď si uvedomíte, že všetko je ok, všetci ako tak zdraví, spokojní, na svojich miestach, vy práve po vypitej káve, čokoládovým koláčom  v bruchu, s kvetmi vo váze, sviečkou na stole ...... a chcete aby to tak ostalo naveky.    ...

Toto. Nebola som tu tak dlho, až mám problém napísať nový príspevok. Všetko zmenené. Ani sa tomu nečudujem, vekom sa poväčšinou ťažšie prijímajú zmeny a mne kozorožkyni, odjakživa.      Moje písacie potreby ochabli, priamo úmerne aj sledovanie obľúbených, ešte preživších blogov. Všetko sledujeme na rýchlejšom instagrame.... ale moja nostalgia po takom pomalšom zastavení na blogu ešte stále žije. Aj keď mám väčšinou pocit, že všetko už bolo povedané a videné.     Ako som už hore napísala, divná to doba.     Nikdy som sa na mojich stránkach nevypisovala veľmi osobne, ale táto doba ma akosi viac núti zamýšľať sa nad životom. Som trošku /teda rozumej, že teda asi viac/ prekvapená, že ten život si to riadi viac menej sám a osud sa s nikým nemazná. Blá - blá - blá. Ja viem.      Keď mi moja milá a milujúca známa /vtedy sedemdesiat ročná/, skoro pred dvadsiatimi rokmi povedala so slzami v očiach, že aká bola zlá matka. Vtedy / sk...

         Zimomriavky. Pri posledných tónoch a objatí našej babky a dedka, teda mojich svokrovcov, som si už utierala slzy.       Všetko spolu, spev, nádherná kojšovská príroda, dedkova chalupa, energia, úsmevy, objatia a nakoniec láska našich.         Aj keď viem, že nič nie je zadarmo.

        sme nepoučiteľní ..... ale veriť treba :).

    presne o rok a mesiac budem mať 50. Sama tomu neverím, ale je to tak. Pamätám sa na mojich rodičov a ich známych, keď toto jubileum oslavovali. Bolo to v časoch rozvinutého socializmu a navzájom sa podarúvavali  kryštálovými misami, ružovým  porcelánom  a akože :)  secesnými porcelánovými  hodinami.   Och, ako sa mi zdali vtedy starí!

zvíťazila fotografia plná radosti a optimizmu. Teda aspoň tá najlepšia slovenská fotografia roka /Slovak Press Photo/, ktorú urobil Stropkovčan Andrej Belovežčík v Prahe. Ukazuje, že by sme sa nemali báť chodiť na námestia aj napriek tomu, čo sa vo svete práve deje. Taký je odkaz tejto fotografie. Andrej Belovežčík                                                            

 Teda netušila som, že jedna cesta vlakom, smer Praha - Košice, môže byť taká zaujímavá. V ženskom kupé sme sa stretli tri. A prekecali hodiny. Ako keby sme sa poznali roky a na spánok nám zostali slabé tri hodinky. Prvá z nás, bola niečo po tridsiatke, mladá mamička dvoch maličkých synov, plná energie, temperamentu a plánov, no východniarka ako remeň. Hneď si z nami potykala a bolo. Ani sa nás veľmi nepýtala. Druhá, bola distingvovaná, veľmi zaujímavá, hĺbavá a krásna, pohodová a vyrovnaná, skoro štyridsiatnička, bývalá topmodelka, rodilá pražačka. Tá tretia som bola ja, o dva a pol roka 50.tnička, óh môj bože. Tiež východniarka, ale s oveľa menšou dávkou energie, ako prvá opísaná, polozrútená z náročného uzávierkového obdobia, ale šťastná a spokojná, zo stretnutia s dcérou, neterkami, výstavou a zrelaxovaná krásnou Prahou.        Stále tvrdím, že cestovanie v živote je veľmi dôležité.  Pretože, ako opakujem môjmu mužovi, vekom stávajúcim sa  d...

                                     za foto vďaka: Horehronskému etnografickému kaleidoskopu

   Ja sa smrti nebojím. Len nechcem byť pri tom, keď sa to stane.                                                                         Woody Allen za ilustrácie ďakujem: Adrienne Adams                                                

 to akosi rýchlejšie. S nachladnutím, zázvorovým čajom a C vitamínmi na stole,   prajem rok 2016 plný lásky, zdravia, pokoja a radostí. PS: Za niektoré fotografie /poväčšinou, tie ostrejšie/ ďakujem môjmu mužovi.

      “Cestovanie je ako manželstvo. Určite sa pomýlite, ak si budete myslieť, že ho ovládate”, John Steinbeck “Zistil som, že neexistuje lepší spôsob, ako zistiť, či sa vám ľudia páčia, alebo ich nenávidite, ako s nimi cestovať” ,   Mark Twain “Nikto si neuvedomuje aké nádherné je cestovanie, až kým nepríde domov a nepoloží hlavu na svoj starý známy vankúš”,   Lin Yutang Cestovanie je život.   Hans Christian Andersen

        Dobre som sa zasmiala nad aktuálnym dielom  vystaveným v  Kunsthalle v Košiciach . Obyvatelia Košíc vedia o čom píšem, naše peripetie s rekonštrukciou električkových tratí trvajú od začiatku roka a zápchy v meste nás každodenne, napočudovanie aj v týchto prázdninových dňoch vedia poriadne potrápiť.  Toľko trúbenia, zlosti a rozčúlených vodičov a  policajtov regulujúcich dopravu v meste som za svoj vodičský život ešte nezažila.         Ale s humorom, trpezlivosťou a výtvarným umením sa to dá prežiť, myslím :). foto z internetu

       V stredu sme mali výročie, tak aj preto. Letí to................

     Som sentimentálna a nehanbím sa za to :). Moje deti by vám vedeli rozprávať :). Moja prvorodená sa dnes, teda pred pár rokmi narodila. A úplne zmenila môj svet.      Dostala meno aj vďaka tejto piesni a možno aj tým, že som bola odkojená ruskými rozprávkami a neskôr francúzkymi filmami, kde sa to len hemžilo krásnymi Natáliami. Preto ju volávame aj Nasťa. Naša Nastenka, Ňaňa, Natulenka ...... pozdravujem do Luxemburgu.

 svetlo z tunela. Tak, ako myslím, že väčšina účtovníkov Slovenska. Tá hodina menej by sa nám, ale určite zišla :).

foto z http://szaa.org Rekapitulácia dnešného dňa: 1.  Bol (je) prvý JARNÝ DEŇ . 2.  Nastalo  ZATMENIE SLNKA . 3.  Pre mňa to najdôležitejšie, môj syn dnes dovŕšil  18  !

Boli to ale nervy. Stará hruška vyše 80.ročná potrebovala poriadnu kozmetickú až chirurgickú úpravu. Ja  v bezpečnostnej vzdialenosti pripravená s fotoaparátom, môj muž maniakfotograf režírujúci zo stromu svoju pílku a môj foťák, vo výške, presne takej, že to stačí na bezpečný exitus, stihajúci ma upozorňovať, "máš ten záber" ....... čo vám poviem, boli to nervy.

pred 25 rokmi, medzi štrngajúcimi kľúčami na námestí - som ako 20 ročná - šialene zamilovaná do svojho čerstvo májového  novomanžela - zháňala staré skrine do našej prvej spálne, ktoré máme doteraz - netušila, čo ma čáká a čo neminie - prišli prvé margaríny predávané z nákladného auta - pamätáte? - personálne čistky v podnikoch a prevracanie kabátov - prvá cesta do západného Nemecka, voňavé toalety a regále plné banánov - fialové obleky prvých podnikateľov s vypchatými ramenami - kupónová privatizácia, ktorej málokto porozumel - a potom rozdelenie Československa, ktoré sa udialo, tak nejak bez nás - narodenie našej dcéry, syna, ktorí toho boli ušetrení - vďakabohu, alebo žiaľbohu, lebo tuším, že všetko bolo tak, ako malo byť. PS: Kryla by sme mali povinne púšťať poslancom do nášho parlamentu, takému Paškovi, myslím, že aj doživotne!

a kus koláča. Tak som vás prišla aspoň trochu pozdraviť. Aj vy rátate každú minútu? Ak nie, prosím, dajte mi vedieť ako to robíte :).    Včera sa mi zadarilo nazbierať  hrsť gaštanov, pre šťastie vždy nosím jeden v kabelke... a už druhý krát jeseň začína bez mamy.      Napriek tomu na jeseň som nezanevrela a to aj z týchto dôvodov: - lebo nemám rada teploty nad 30 °C - teším sa na burčiak, ktorý si dáme pekne po cyklo-výlete s mojím manželom - chalupa už bude (snáááď) dokončená a my si ju budeme aj užívať :))) - teším sa na husacie,kačacie hody s mojimi kolegyňami, ktoré to vedia oceniť, na rozdiel od môjho vegetariána :))) - po jeseni prichádzajú (aj) Vianoce a to budeme, dúfam, doma všetci - teším sa na melasový koláč, ktorý pečiem len v jeseni - budeme mať po kontrole v práci, nech dá ten ruku hore, kto má rád kontroly :))) - možno nájdem konečne nejaké huby, inak vianočná kapustnica bude bez nich :))), alebo budú supermarketové..... ...

Ak vám zvoní telefón hneď zrána, neveští to nič dobré. Tak aj bolo. Dcéra je síce chudobnejšia o nový mobilný telefón (faktúre zaň ešte ani neprešla doba splatnosti), ale živá a zdravá a na duši nové poznanie, že život vie byť poriadne tvrdý a nebezpečný.   Ňaňa, tak aspoň na diaľku ti posielam veľké mamičkovské objatie, vôňu raňajšieho koláča a prosím dávaj si pozor.  Tvarohový koláč s černicami *recept dodám večer Tvarohový koláč s ovocím 200 g mäkkého tvarohu- ja som dala cca 300 g 2 vajcia 1-2 dl smotany- použila som kyslú,zriedenú s mliekom 1 vanilkový puding na varenie 1-2 lyžice práškového cukru vanilkový cukor Postup:  Vajcia rozšľaháme spoločne so smotanou, pridáme tvaroh, práškový a vanilkový cukor, puding v prášku, všetko zamiešame. Tortovú formu vytrieme tukom, vysypeme múkou a nalejeme do nej tvarohovú zmes. Navrch poukladáme ovocie podľa sezóny, ak nemáme môžeme dať 2 lyžice hrozienok. Pečieme na 200 °C cca 45-50 minút.   ...