eclecticquilt

pod našim interným názvom Koronová. Vymyslela ju naša Ľudka na patchworkovom klube, tesne pred minuloročnou marcovou prvou vlnou  pandémie. Teda, ako keby vedela, že nás postihne táto pliaga a predvídavo nám naplánovala projekt na 52 týždňov  + záverečné práce, zošitie, quiltovanie = 54 týždňov práce. Jeden blok na jeden týždeň. Keďže sme sa  nemohli  stretávať, posielala nám vzory elektronicky, teda úplne bezpečne. Niektoré včeličky to stihli za pár mesiacov, niektoré za pol roka a ja vzorne ako sa patrí, do roka. Šijem a teším sa.  Mnohým našim členkám, hlavne tým na dôchodku, tento projekt podľa ich slov, pomohol prežiť 1. vlnu korony, keď si hlavu aj ruky zamestnávali šitím a  koronu nevnímali tak dramaticky.     

   aj tak sa hovorí na zgrupovanie sa do rôznych skupín, spolkov či klubov. Zvlášť keď ho už teraz navštevujú výlučne ženy. Napriek tomu náš patchworkový klub - spolok oslavuje tento deň 17. výročie.      A viete ako sa hovorí, že so ženami je to ťažké, sme náročné, že sme ovplyvňované hormonálnymi výkyvmi, naše nálady ovplyvňuje aj  prechádzajúca  čierna  mačka  cez cestu ......     Napriek tomu, to u nás v klube je pokojné, mierové a vysoko relaxačné. Za to ďakujem našej trpezlivej pani učiteľke, našej vedúcej  a mojej kamarátke Ľudke. Lebo ona to s nami vie.  PS: Dúfam, že ma členky nášho klubu nezaškrtia a že ma nezažalujú za porušenie GDPR. Foto som si požičala zo stránky nášho klubu. Ďakujem.     

Japonska. Ani sa veľmi nečudujem, že tohtoročná téma charitatívnych diek znie v preklade Milujte ZEM.  S veľkou predstavivosťou, ktorú my patchworkárky máme,  si v mojej guličke predstavte našu Zem alebo aj taký mesiac ... v splne, alebo ......  čo len chcete. 

 putuje tento môj maličký cca 17  cm výtvor. Každý rok iná téma, každý rok približne 60 diek na charitu.     Moje obľúbené zviera je naša Zorka, pre krátkosť času  /ako vždy/ za dve hodiny ušité mača s fúzikmi.     Minuloročné deky  nájdeme aj  TU.

týždeň, presnejšie do 28.6.19,  bude trvať výstava nášho patchworkového  KLUBU s názvom "14 a pol". Viac o nej pekne povedala naša vedúca Ľudka  TU.   PS: Našej Ľudke vďačím, že poriadaním výstav ma motivuje aj nejaký môj patchworkový projekt  dokončiť.  Spoločná deka, pre mňa krásna klasika                                                                   Tiež spoločná deka, spojenie techniky babičkinej záhrady s látkami evokujúcimi mesačnú dráhu.                                         Práce mojich kolegýň  Moje dielo, pamätáte sa v detstve sme mali ďalekohľad so sklíčkami, pri jeho točení vznikali rôzne obrazce..., tak to je jeden z nich :...

 Aj keď sa zdá, že spím, ja len nestíham. Ako väčšina, ktorú stretávam. Na víkend plánujem quiltovať a quiltovať. Po dlhej dobe, teším sa.

blokov bolo opäť zošitých v ďalekom Japonsku šikovnými patchworkovými  dobrovolníčkami. Klobúk dole pred ich trpezlivosťou. Úf, zošili spolu 60 diek, výťažok z ich predaja bol použitý na dobročinné účely.           Tohtoročná téma bola Strom života. Kedže poslednú dobu žijem minimalisticky, tak aj moje ušitie stromov bolo až asketické :).                                                           tu už môj zakomponovaný dielik v deke ak máte chuť na ďalšie deky  KLIK TU!

    Každoročne sa tak teším na  výstavu  PATCHWORKU  v Prahe, že až. Už jedenásty krát.  A ja by som už konečne mala vybrať môj šijací stroj z obalu, v ktorom je pekne oddýchnutý od Vianoc.

to ale poriadne dlhý let do toho Japonska. Let mojej patchworkovej včielky, ktorú tak krásne zakomponovali do  približne 8 999 tématicky podobných kúskov, šikovné ruky japonských dobrovoľníčok.  Aby z nich potom vytvorili 63 patchworkových diek s tématikou Záhrada, určených na charitatívne účely. Veľká vďaka patrí mojej kamarátke Ľudke a zároveň vedúcej nášho  KLUBU  , ktorá  častokrát myslí aj za nás a v pravý čas nás nasmeruje tam, kde je to potreba.  Ďalšie deky si môžete pozrieť aj  TU!

táto je  pre milého boxéra  menom CAR. Myslím, že  si zaslúži.

moja nekonečná. Netuším, čo mi na nej tak dlho trvalo. Ide síce o objemovo veľkú, ale  vypracovaním inak minimalistickú deku. Určenú pre našu celú rodinu na prikrytie, na chalupu do večne chladného, kamenného domu. 

 patchworkárky známa dizajnérka Amy Butler, nie je práve zástupkyňou minimalizmu. Čo ju k tomu inšpiruje, je viac ako očividné, keď si prelistujeme jej farbami a cestami hýriaci časopis

DESAŤ rokov nášho klubu. Prefičalo to poriadnou rýchlosťou . Každý rok sme ušili, vďaka našej vedúcej Ľudke,  minimálne jednu spoločnú deku. Tie deky majú niečo do seba. Sú to také naše slovenské "priadky" , za jedným stolom, jeden cieľ, rôzne cesty. Však sa pozrite.....                                                        Domčekový quilt, milá klasika.                                                                                               Crazy, bláznivý quilt, na tom sme sa poriadne vyriadili.Tu je zakomponovaná aj časť županu riaditeľky našej členky, ktorá je učiteľkou, pri pohľade naň, si na t...