eclecticquilt

Už som to raz prežila a dúfala som, že to príde opäť aspoň v mojej osemdesiatke. Nestalo sa a ja sa opäť presviedčam, že to tak malo byť. Že najprv majú odísť rodičia..... Netušila som koľko mám priateľov a známych, ktorí dokázali aj bez slov prejaviť ľutosť a čo dokáže objatie od susedy... Ďakujem , že mám pri sebe sestru, ktorá mi je oporou /to má po mame/ a dúfam, že aj ja pre ňu. Mama by na nás určite bola hrdá :), ďakujem, že mám pri sebe najlepšiu kamarátku, a tiež svojho manžela, ktorý ma neustále presviedča o tom, že som si dobre vybrala :). Ďakujem.

A všetko čo môžem skúsiť je tento moment A všetko čo môžem dýchať je tvoj život A skôr či neskôr to skončí Dnes v noci ťa jednoducho nechcem stratiť ... dlho som rozmýšľala, či to mám napísať, ale život nie je len biely , vie byť aj poriadne čierny. Človek asi nikdy na to nebude pripravený, či má 10, alebo 50 rokov , dnes držím mamu za ruku a prosím, aby bojovala .

Tak a je to tu! Už sme si to raz vyskúšali pre dvoma rokmi. Tajne som dúfala, že sa z toho "vylieči". Ale to by už nebola ona. Mala som to tušiť, keď sa na mňa pozrela po 1x tými svojimi očiskami, že to spolu nebudeme mať ľahké :). Keby bola po mne, tak by určite zostala pri peci, keby po tatkovi tak najviac 50 km od domova, ale tak nejak sa nám pomixovala, že odchádza študovať až do Londýna। Aj keď padlo aj Japonsko. Evidentne čo najďalej od rodičov. Takže vlastne sa môžme tešiť, je to len 2,5 hodiny letu, 30 hodín cestovania autobusom, 2,5 dňa jazdy autom ... Nechcem byť patetická a staromódna, mala by som sa tešiť, že mám dcéru, ktorá si ide splniť svoj sen, že sa nebojí riskovať, žiť bez svojich blízkych a priateľov...... takže Ňaňa GOOD LUCK. PS: O.K. ale Špínu Londýna - film, ktorý je vraj podľa kritikov very fajn, ale ako už názov popisne ukazuje, hovorí o odvrátenej stránke tohto veľkomesta - ani len nesiahnem.Určite. PS1: Muffiny na cestu napečené, kufre pobalené, Ty...