Giverny, Monet a ja

Alebo ako to v živote chodí. Keď som dovŕšila 50. dostala som od mojej rodiny krásny darček, pobyt v prenajatom dome na pobreží Bretónska. Moja rodina má pozná a o dôvodoch prečo práve Bretónsko sa rozpíšem neskôr. Na celých 16 dní, neuveriteľných 16 dní. Nikdy som tak dlhú dovolenku, teda okrem tej materskej neabsolvovala. O túto dĺžku sa zaslúžil môj muž, vidiac, že už je to viac ako potrebné 😇.

A tu je ta náhoda. Pár mesiacov pred cestou som narazila v časopise vo francúzskom jazyku, ktorý som dostala od dcéry, na nádherné fotky akejsi záhrady v Giverny, presne aké milujem. Divoké, farebné... Google, dcéra a ja sme vyzistili, že ide o záhradu známeho impresionistického výtvarníka Claude Moneta, ktorý túto nádheru spolu s manželkou Alicou vytvoril.

Moja šikovná Ňaňa vyzistila, že cestou z letiska, len 70 km od Paríža už v Normandii sa nachádza spomínané mestočko Giverny. A že to s malou zachádzkou po ceste do nášho bretónskeho domu zvládneme. Aj sme sa celkom divili, čože sa nám tak zhusťuje doprava čoraz bližšie k cieľu našej zastávky. Mala som predstavu, že ide viac menej o súkromnú záhradu ukrytú pred turistami, kde stačí zavolať a oni nám poskytnú prehliadku. No to som sa teda poriadne mýlila. Bol len začiatok sezóny a už nás tam čakali lány turistov. Vystáli sme s mojou trpezlivou dcérou a jej ešte trpezlivejším priateľom dvojhodinovú frontu. Viem si celkom predstaviť, že v ich veku majú inú predstavu trávenia času na dovolenke. Veľká vďaka im. Lebo tá prehliadka bola pre mňa nezabudnuteľná. Vedela by som sa tam prechádzať hodiny, ale čakala nás ešte dlhá cesta a výhľady dosť často hatili davy turistov. Bolo to presne 31.5.2019 teda na deň presne a tam som si uvedomila, že tej našej planéte, dávame poriadne zabrať, nevynímajúc mnou a mojimi cestovateľskými snami.