Cesta

 Teda netušila som, že jedna cesta vlakom, smer Praha - Košice, môže byť taká zaujímavá. V ženskom kupé sme sa stretli tri. A prekecali hodiny. Ako keby sme sa poznali roky a na spánok nám zostali slabé tri hodinky.
Prvá z nás, bola niečo po tridsiatke, mladá mamička dvoch maličkých synov, plná energie, temperamentu a plánov, no východniarka ako remeň. Hneď si z nami potykala a bolo. Ani sa nás veľmi nepýtala.
Druhá, bola distingvovaná, veľmi zaujímavá, hĺbavá a krásna, pohodová a vyrovnaná, skoro štyridsiatnička, bývalá topmodelka, rodilá pražačka.
Tá tretia som bola ja, o dva a pol roka 50.tnička, óh môj bože. Tiež východniarka, ale s oveľa menšou dávkou energie, ako prvá opísaná, polozrútená z náročného uzávierkového obdobia, ale šťastná a spokojná, zo stretnutia s dcérou, neterkami, výstavou a zrelaxovaná krásnou Prahou.
       Stále tvrdím, že cestovanie v živote je veľmi dôležité.  Pretože, ako opakujem môjmu mužovi, vekom stávajúcim sa  domasedom, ktorému je najlepšie na chalupe, že cestovanie ťa naučí tolerovať  a rešpektovať iné kultúry, zvyky  .....teda okrem iných radostí ako pôžitku z ochutnávania nových chutí, kultúry, pamiatok, prírody .....
         Čo som to vlastne chcela, asi len to. Je streda a ja sa pri spomienke na naše náhodné mikro stretnutie vo vlaku usmievam, že existujú ženy - čarodejnice, ako nás nazvala druhá, ktoré sú schopné vyriešiť cestou Praha - Košice, manželské nezhody, výchovu detí, smerovanie života ................

PS: A vraj sa nemáme báť prispievať na stavby škôl v Nepále, za vyzbierané peniaze sa tam naozaj stavajú školy pre deti, pre ktoré je vzdelanie to najdôležitejšie, čo v živote dostanú!