V sobotu bol Svetový deň dobrosrdečnosti.  Počula som to v správach.        Aj som sa sama sebe zaškerila, keď som si spomenula, ako som môjmu mužovi rozprávala, čo som zažila.  Deň predtým, v piatok som v obchode pred seba pustila staršiu odhadom 75 ročnú paniu s nákupom na rukách. A potom tá pani, ktorá sa mi videla taká bezbranná, to pekne roztočila. Pri platiacom pulte si spomenula, že ešte potrebuje dokúpiť akciovú kávu s detailným vysvetlením predavačky skadiaľ že ta káva pochádza, ako ju treba správne namlieť  a jasne že treba kúpiť aj pre syna, samozrejme aj mu ju radšej namelte, no jej nákup trval fakt 10 minút, môj jednu minútu /a ja som bola v pracovnej dobe, treba podotknúť/. Vtedy som pretáčala nielen očami, aj som si povedala, že som to urobila asi naposledy ......            ..... a nepoďakovala. Ja viem, ja viem, nemáme to očakávať, ale poteší to. Takže nabudúce púšťam opäť .......  lebo dobrosr...