Povedali by ste, že túto známu fotografiu vytvoril jeden z najväčších vojnových dopisovateľov minulého storočia? Ja nie. Trochu mi to pripomína rozprávku o Janíčkovi a Marienke a ich perníkovej chalúpke. Fotografia vznikla jedného dňa v roku 1946, po tom ako bol autor Eugene Smith ťažko ranený počas minometnej paľby, dva roky nedržal fotoaparát v ruke a ani on sám netušil, či sa vôbec niekedy k fotografii vráti.
Takže vráťme sa prosím, k tomu dňu, roku 1946 keď sa vybral so svojim deťmi Juanitou a Patrickom na prechádzku. V jednom okamihu starší brat chytil ruku svojej sestry a ponáhľali sa vpred na čistinku.Vtedy si ich otec uvedomil, v tomto okamihu, napriek všetkému, napriek vojnovým hrôzam,ktoré prežil a nafotil, že život je krásny, aspoň na ten krátky okamih.
Myslím, že to máme všetci rovnako. Kdesi som čítala v rozhovore s jednou milou herečkou, že okamih šťastia prežila, keď sa pozerala na svoje lyžujúce deti, sneh romanticky padal a bol to ten magický okamih šťastia. Že všetko je tak, ako má byť. Tak si to chcela zopakovať o rok rovnako. Všetko bolo ako ten minulý rok, deti na svahu, lyžujúce , aj sneh padal, ale ten okamih nikde :).
Viac o tvorbe, povojnovej aj tu:
Naozaj prekrásna fotka
OdpovedaťOdstrániťKrásna je, súhlasím.
OdpovedaťOdstrániť