pomaličky, potichúčky. Nebedákam, len konštatujem. Ako sa to prejavuje? Okrem toho, že v regáloch hľadám vhodný odtieň na prekrytie prvých šedín, intenzívnejšie si všímam maličkosti, ktoré som predtým prehliadala, tak napríklad taký štebot vtákov (udivene som sa v nedeľu ráno v posteli -máme výhľad do koruny stromu, pýtala môjho manžela, či to švitorili vždy takto :))) a taktiež pri čítaní tejto novej knihy Genius loci, zamačkávam slzy pri dojemných spomienkach našich zaujimavých osobností na bezstarostné detské zážitky v lone slovenskej prírody.
Pekné stárnutie s knihami!
V posledních týdnech mám velmi podobné pocity(možná je to tím, že budu mít brzy narozeniny a uvědomuji si mnohem víc, že vážně stárnu:-)
OdpovedaťOdstrániťIvanka s tými šedinami je to sranda:)))je ich čím ďalej viac:( no neva ja som sa rozhodla , že žiadna farba z téglika nieje pre mňa dosť dobrá:))) Ďakujem za tip na krásne čítanie dávno som nečítala a táto kniha vypadá fantasticky:)
OdpovedaťOdstrániťPosílám dál ocenění VERSATILE BLOGGER, které ke mně před časem připutovalo.
OdpovedaťOdstrániťSrdečně zdraví Petra
:)
OdpovedaťOdstrániťJanina,asi to tak nejak bude,aj keď si ešte takááá mladá...
OdpovedaťOdstrániťAjka, tú farbu hľadám,hľadám a fakt mi nie je žiadna dobrá, tak neviem,neviem ako to dopadne, akosi sa to vo mne bije :).Obdivujem a gratulujem k tvojmu rozhodnutiu.
Peťka, ďakujem veľmi.
Aďka, :))).
To ja Ti gratulujem, že si doteraz vydržala nesivieť, ja už farbím a zuby ..., to Ťa ešte len čaká. Ja už o tom svoje viem a som "mladšia".
Odstrániť