eclecticquilt

                                  Na zimnú melancholickú náladu (pravdaže moju, manžel by vám vedel rozprávať) je  dobrá prechádzka všade tam, kde vidno stromy. V nedeľu trochu adrenalinová, po zamrznutej nádrži.                                     Pekný začiatok týždňa!

keď som mala tak okolo 10, ani sme nechýrovali o počítačoch, mobiloch, ipadoch   a podobných technických novinkách.Síce na výtvarných hodinách sme každoročne maľovali "Ako si predstavuješ svet v roku 2000", tam ste to mali vidieť - lietanie na iné planéty boli samozrejmé, ale o to viac sme holdovali čítaniu (však Jakub), ale aj takým papierovým bábikám.     Vtedy som jedným uchom počúvala od našich, že oni sa hrávali s handrovými a farebné cukríky nepoznali. Aby som našu rodinnú tradíciu neprerušila a po objavení tejto krasotinky sa to ani nedalo, tuším, že  Vy to iste radi vrátite tým Vašim :)))                                     Ďakujem za retro spomienku blogerke na stránke:     http://www.theblackapple.typepad.com/   Na stiahnutie:                     Download Dolls & Clothes Page    ...

Mám pocit, že už čoskoro sa tie naše dvojčiatka, začnú batoliť a ja som ešte stále neprišla na to,ako 24 hodín nafúknuť aspoň na 24 a 1/2 :))).

Ja tu cestujem po Japonsku (viď. príspevok predtým)  a už vo štvrtok prišiel môj syn  JAKUB po japonsky napísaným menom od svojej novej japonskej spolucvičiteľky, s nie práve japonským menom Amy.                                                               SAY OUNARA!

One Week In Japan from Mike Matas on Vimeo .    Ako tak sledujem, títo dvaja mladí cestovatelia, sa stávajú mojimi obľúbenými. Tentokrát si za svoj cieľ cesty vybrali  Japonsko. Nie je to moja vysnívaná destinácia, príliš ďaleko, príliš draho, ale takto z rýchlika - móóóc fajn.

   Tak nejak mi to včera zaklaplo. Ten prvý obrázok som mala kedysi ako študentka vystrihnutý. Až po desaťročiach som sa  dozvedela,  čo to aj o autorovi, surealistovi René Magrittovi (1898-1967), v nedeľu na ČT2.

        Tak konečne nám v meste napadlo trochu snehu.                 V našej rodine to potešilo na počudovanie hlavne mňa. Aj keď manžel miluje lyžovanie, v tejto chvíli prevážila pracovná zodpovednosť - kedže je zodpovedný za údržbu chodníkov - tak jeho nenandšenie je aj celkom pochopiteľné :).                A kdeže sú tie časy, keď moje chlapčiatko utekalo s pekáčikom poškmýkať sa na milimetrovom prašane a rado by tam aj nocovalo?                 Tak sme si aspoň všetci spoločne uvarili posledné zbytky čaju, kúpené na krásnom ostrove Gotland, v jeho hlavnom meste Visby, v milej (nielen) čajovni, ako milú letnú spomienku na krátke, ale voňavé leto vo Švédsku. V tomto mestečku vzniklo moje nadšenie pre  "pestovanie", no skôr nadšenie ruží. Tam som s radosťou skonštatovala, keď sa im darí tam - chlad a vietor, tak sa im snáď bude dariť...

Ak máte doma pubertiaka, poznáte to. Je to priam nadľudský výkon prehovoriť ho na malú, novoročnú prechádzku :).