štvrtok, 31. októbra 2013

Bu-bu-bu

Írske ľalie:Mary Fedden

utorok, 29. októbra 2013

Chémia




                    Išla som kúpiť úplne inú knihu. Takú, o ktorej som sa dočítala skôr a predpokladala, že sa mi bude páčiť. Začítala som sa do prvej strany a vedela som, že to nie je ono, že sa mi nebude páčiť a že medzi nami dvoma to nebude fungovať.
                   Po tejto som siahla náhodne, po prebehnutí prvej stránky už odišla  so mnou. Takto to chodí medzi mnou a mojimi knihami. Hovorí sa tomu CHÉMIA.
                 

nedeľa, 27. októbra 2013

Dnešný deň



                              by mohol mať o pár hodín viac. Ale vďačná som aj za tu jednu :).

Poznáte

PYRÉ?  Teda ako správne tušíte nie zemiakové, ale ide magazín o chutiach, farbách, vôňach a tvárach. Do piatka som o ňom ani nechýrovala, na jeho nulté číslo som  narazila pri koštovaní vínka vo  vinotéke v Košiciach. Časopis ma milo prekvapil tlačou, obsahom a mladíckym vtipom. Už som zvedavá na nové číslo.
zdroj: pyre.sk
                                                                    
Viac o časopise na:
http://www.pyre.sk/
 


všetky fotky z www.pyre.sk



pondelok, 21. októbra 2013

Cukor, .......


čokoláda. Asi tušíte, čo už len za tie bodky môžeme vymeniť, v tomto ročnom období.  Káva to nie je, takže  správne je to tekvica. Ide o  tekvicový koláč predávaný v sieti Starbucks, ktorého recept je plný internet. Ak máte záujem o  pôvodný recept, pečte ho vo forme biskupského chlebíka, vynechajte orechy, použite hladkú múku a nepolievajte čokoládou :) Ak máte záujem o ten môj, smelo do toho:


                                                           Tekvicový koláč

                1 1/2 pohára ražnej celozrnej múky
                  2 ČL tekvicového korenia - alebo 1/2 ČL škorice,
1/4 ČL klinčeka, 1/4 ČL muškátového orieška - všetky namleté
                      1/2 ČL soli
                      2 ČL prášku do pečiva
                      1 pohár hnedého cukru
                      1/2 pohára bieleho jogurtu
                      3 vaječné bielka 
                      1 pohár tekvicového pyré
                      orechy - nemusia byť a čokoláda na poliatie
.................................................................

1. Najprv si pripravíme tekvicové pyré. Je to jednoduché, rozpolíme si tekvicu, vydlabeme jadro a položíme ju dužinou na papier na pečenie. Pečieme na 200 °C cca 30 minút. Tekvica je upečená, ak do nej pichneme vidličkou a je pekne mäkká. Pyré necháme vychladnúť.
2. Zmiešame cukor + jogurt + vaječné bielka. Pridáme vychladnuté tekvicové pyré a všetko zmiešame.
3. V miske si pripravíme sypkú zmes - t.j. múku + korenie + soľ + prášok do pečenia - všetko to spolu zmiešame a vsypeme do dyňovo vajíčkovej hmoty, ak chceme pridáme orechy. Miešame dovtedy pokiaľ sa nám všetky suroviny pekne nespoja. 
4. Vylejeme do pripavenej formy, pečieme cca 60 minút na 200 °C. Môžeme poliať čokoládou.

                    




A potom malé popreháňanie seba, oviec, kôz a zber šípok na zimu. 

                                                                    Pekný pondelok !

nedeľa, 20. októbra 2013

Čítanie



v posteli je môj kažkodenný večerný rituál. Niekedy je to na 5 minút, inokedy aj na  tri hodiny. Podľa toho vyzerajú aj moje rána :).
    Aj keď uprednostňujem v rukách knihu, tentokrát som sa začítala na iPade do klasiky Jane Eyrovej od anglickej  Charlotte Bronteovej. Ako si  pamätám v lete,  v londýnskych autobusoch som nenarazila  ani na  jedného čítajúceho knihu, zato čítajúcich z čítačiek viacero. Takže to tak vidím, dobu ani vývoj nezastavíme, či sa nám to páči, alebo nie a pre istotu som si vygooglila diskusiu na tému čítačka áno alebo nie :). Aspoň tieto Vianoce.

Kniha ako vždy nesklamala, od mojich tuším štrnástich, keď som ju po prvý krát čítala. Ak máte chuť na jej elektronické podanie,  odkaz si skopírujte tu:
http://www.sesity.net/elektronicka-knihovna/Jana-Eyrova.pdf







streda, 16. októbra 2013

Nárez s Neřežom

Dnešný upršaný a zamračený deň nakoniec nedopadol tak zle. Dokonca bude patriť medzi moje pamätné, prvý krát som bola na koncert Neřežu, nádhera.


 
                                                         Dobrú noc!

Lístkovanie II.


Pre rozvoj jemnej motoriky detičiek a nás všetkých trochu relaxu na daždivé dni:
Za inšpiráciu ďakujem:
http://liagriffith.com/make-this-paper-leaf-wreath-garland-for-fall/
http://liagriffith.com/wp-content/uploads/2013/09/FallLeaves.pdf

pondelok, 14. októbra 2013

Cink - cink


Ja viem, možno ma začnete nenávidieť, že začínam Vianocami. Ale v našich potravinách som zbadala prvé salónky a to je neklamné znamenie, že všetko sa už začalo :).

Takže klik na:
https://www.onekingslane.com/live-love-home/read-our-holiday-entertaining-issue/

ČAS

Ako tak stárnem pozorujem  s pobavením, ale aj trochou údivu, že sa stávam patetickejšou. Pred dvadsiatimi rokmi, by ma tieto fotky možno zaujali, ale predpokladám, že by ma tak "nerozhádzali". 
 
Život je preto krásny, lebo má viac začiatkov, ako koncov.
Nebojím sa zajtrajška, lebo som videl včerajšok a milujem dnešok.

         
Čím som starší, tým som spokojnejší. O dvadsať rokov možno so samou spokojnosťou nebudem môcť vydržať.
                                                                                                                                         Milan Lasica

Urobte to ako ja, vydajte sa za archeológa. To je jediný človek, ktorý sa bude na vás pozerať s o to väčším záujmom, o čo budete staršia.
Za foto ďakujem a  viac na: http://www.behance.net/gallery/Novartis-Reflections-Campaign/329834

streda, 9. októbra 2013

Bleskovka


           Polievky z tekvice hokaido sa už udomácnili v slovenských kuchyniach.  Páči sa mi, že tomu notorickému  receptu - udusenie na kocky nakrájanej tekvice, zaliatie vývarom, dochutenie a vymixovanie , svedčia inovácie podľa toho čo  práve máme v chladničke, v záhradke, ale najlepšie na čo práve máme chuť.
 Tak táto bola s mrkvou, zemiakom, troškou zázvoru a quinou, čo som pripravovala po prvý krát. Chutilo.



štvrtok, 3. októbra 2013

Keď

je vonku takto


predpokladáte , že v lesoch musí byť plno húb

mne sa zadarilo až takto :), ešteže to istia predávajúci cestou z chalupy a naša chuť na našu nedelňajšiu  hubovú praženicu bola  reálnejšia

Už ste počuli, že o hubovej praženici s bryndzou? Ak milujete huby a neodradí vás trochu nevábne vyzerajúca konzistencia hotovej praženice, určite neoľutujete. Vyskúšajte túto typickú kojšovskú  špecialitu.


Hubová praženica s bryndzou
................................................

huby,
vajíčka,
bryndza,soľ, olej

pomer húb, vajíčiek a bryndze neuvádzam, lebo sa to ani nedá, ALE zásada je tá, že húb musí byť veľa, veľa a vajíčko - vajíčka len tak ako doplnok, aby bolo cítiť huby a nie vajíčka. Preto je to taká špecialita dosť vzácna, lebo tu ide o huby a tých nikdy nie je dosť :).
1. Huby si pekne očistíme a zľahka umyjeme. Dlho ich nenamáčame, aby nenasali zbytočne veľa vody.
2. Nahrubo ich nastrúhame na strúhadle.
3. Do hrnca nalejeme olej, po jeho rozpálení nasypeme nastrúhané huby a začneme trpezlivo miešať. Na miernom ohni to vykonávame dlho - predlho, trvá to približne 45 minút až hodinu.
4. Pri miešaní sa zúčastňuje celá rodina, keďže táto hubová hmota sa rada pripaľuje, mieša sa často ... a dlho. Ak máte pocit, že sa to pripaľuje príliš rýchlo, môžete pridať trochu vody a určite znížte plameň. Pozor na to, aby nedošlo k ich vysušeniu, to potom praženica chutí, ale už to nie je ono.
5. Po trpezlivom miešaní nám vznikne tákáto hmota, vyzerá ako vyzerá, ale vonia nádherne.
6. Pripravíme si vajíčka a bryndzu. Ako som spomínala, vajíčiek radše menej, aby bolo cítiť huby. Keďže ja som mala obrovské množstvo húb tak som použila až 4 vajíčka. Bryndzu dajte podľa chuti, pridávajte postupne, zamiešajte a ochutnajte.
7. Takže do upraženej hubovej hmoty pridáme najprv bryndzu, a postupne pridávame vajíčka, miešame rýchlo, aby sa nám to pekne spojilo do jednoliatej hmoty. Nakoniec pridáme soľ, podľa chuti a podľa toho koľko sme dali bryndze.
8. Nakoniec všetko ešte chvíľu povaríme.

9. A je hotovo. Dobrú chuť!

Ani za milión



   Po dlhšej dobe som  bola v divadle. Ja činohru obľubujem. Magálová s Geišbergom boli výborní, ale ako sa hovorí, že divákov je ľahšie rozplakať ako rozosmiať, tak aj bolo.






 

streda, 2. októbra 2013

Tento

obrázok je skoro nutnosť vycapiť si na chladničku. Pre  všetkých nás , ktorí  sa (občas) zabúdame tešiť z "obyčajných" vecí :).
                     Radosť rakúskeho chlapca z nových topánok, ktoré dostal počas druhej svetovej vojny.
                                                                            zdroj: topky.sk