eclecticquilt

Japonska. Ani sa veľmi nečudujem, že tohtoročná téma charitatívnych diek znie v preklade Milujte ZEM.  S veľkou predstavivosťou, ktorú my patchworkárky máme,  si v mojej guličke predstavte našu Zem alebo aj taký mesiac ... v splne, alebo ......  čo len chcete. 

Och,táto kniha, to bolo také pohladenie.   Nič drásajúce, či prekvapivé. Ale tak upokojujúco plynulé. Ako som čítala recenzie na knihy tejto autorky Anne TYLERovej , keďže ma dosť zaujala, na niekoho zapôsobila rovnako,  no niekoho vyburcovala k spurnejším komentárom. Asi to tak má byť. Každá kniha si nájde svojho čitateľa a každý si z nej zoberie  to, čo práve potrebuje. Aj to na knihách milujem. 

tentokrát  Kôprové.  Zvyknem ho robievať z medvedieho cesnaku, jedla som bazalkové, ale toto kôprové som urobila po prvý krát.  Zatiaľ odpočíva v chladničke a čaká na svoje využitie, vraj je dobré do omáčok, šalátov, alebo len tak ku chlebu. Príprava blesková.                                                                      Kôprové pesto                                Mierky sú orientačné, lebo všetko závisí od chuti a zvyklostí                                             1 zväzok  kôpru                                   ...

   na obdobie horúcich lenivých popoludní, keď sa zažiada niečo sladké, ale rúru sa ani náhodou nechce zapínať. Ide  o pribináčkovú - tvarohovo smotanovú zmes + sezónne ovocie.      Pribináčková dobrota      cca pre 4 osoby                              250 g jemného tvarohu 250 ml šľahačkovej 33% smotany 1-2 PL práškového cukru /alebo medu/ cca  200 g pomletých  keksíkov /Marína, piškóty/ 2 PL roztopeného masla jahody cca 500 g, alebo iného ovocia citrónová šťava 1. Najprv si pomelieme obľúbené keksíky, ja som využila zbytok z vianočného pečenia, posledný medový plát. Pridáme roztopené maslo. Premiešame a vsypeme do sklenenej misky. Trochu pritlačíme lyžicou. 2. Umyjeme ovocie, nakrájame, pridáme pár kvapiek citrónovej štavy a polovicu osladíme podľa chuti a sladkosti ovocia. Môžeme aj trochu popučiť. Poukladáme na keksíkovú zmes. 3. Do mixéra dáme šľahačkovú...

             Že až teraz,  úplne náhodne som narazila na knihu o Betty Macdonaldovej, ktorú napísala ešte v roku 1992 jej priateľka, zaujímavá žena a tiež spoluobyvateľka krásneho ostrova Vashon  Blanche Caffiere  .      Kniha bola  preložená do českého jazyka pod názvom Hodně smíchu a pár slz.  Mne, čo milujem Betty Macdonaldovú od dôb, čo som si prečítala jej Vajce a ja v edícii Čajka. Mne, čo pri čítaní knihy s trochu infantilným názvom My správne dievčatá alebo tiež známou pod názvom Dusím sa vo vlastnej šťave, vyskočili slová ako ostrov Vashon, Seattle, záliv San Juan, Washington ... a v dobe keď internet bol v plienkach a používali sme atlas sveta , som vyzistila, že sa nachádzam len zopár míľ od ostrova, kde pár rokov žila a dej knihy sa  odohrával. To bola náhoda!     A nájsť túto knihu pekné prekvapenie!        

 je v našej rodine dosť populárne.       Ako som už  písala, môj čoskoro 84 ročný svokor, rád vravieva, že zbiera všetko staré, okrem starých žien :).  Vidí sa mi, že je to tak trochu dedičné, aj môj muž je tým viac menej postihnutý. Ale ako to videl u otca, nechcel svoje sily a hlavne životný priestor zahltiť všetkým-možným, špecializuje sa len na jednu zberateľskú vec. Viac menej. Len potom netuším, prečo by u nás taká Mária Kondo horko zaplakala!    Žeby sme boli zberatelia dvaja?    Aj preto si rada zájdem na dobrú zberateľskú výstavu. A na túto som sa veľmi tešila. Pre pandémiu koronavírusu  bol jej začiatok presunutý z marca na máj. Ide o zbierku skla našej členky patchworkového klubu, veľmi aktívnej, často humorne glosujúcej, v dôchodkovom  veku neuveriteľne akčnej Kláry Samuelisovej, ktorej sa za 15 rokov zberateľstva  podarilo nazbierať krásnu zbierku.     Takže, ak máte chuť, výstavu pod názvom Poh...