Nechcem nám ženám krivdiť, ale vraj bola robená seriózna štúdia v ktorej sa zaoberali, prečo žena - bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie, prostredie v ktorom žije, kde pracuje, koľko má rokov..... - inklinuje k sledovaniu romantických filmov či čítaniu kníh, ktoré evidentne končia happyendom.
Môj manžel je dosť atypický manžel, ten nesleduje TV skoro nikdy. Nanajvýš si pozrie nejaký odporúčaný film, ako sa aj stalo minulé leto. Slávnostne zatiahol rolety v jedno pochmurné augustové popoludnie v našej hotelovej izbe a pustil skoro 2 hodinové utrpenie od uznávaného japonského režiséra o tom, ako môže jedna pečiatka obyčajného úradníka zmeniť život ďalšieho. A to za sprievodu kakofonickej hudby v čiernobielom sfarbení. Tak takto som sa trýznila v mojich 17.tich. Manžel bol s filmom maximálne spokojný.
Ako som tak vypozorovala a nie som v tom sama, moje priateľky, známe aj ja si radi pozrieme niečo vážne a serióznejšie, ale evidentne radšej siahneme po niečom ľahšom, hlavne po čom sa nám ľahšie zaspáva a máme kľudný spánok. Takže aby som to zhrnula, my ženy sme citlivé, jemné stvorenia, ktoré si berú na svoje hlavy všetko možné aj nemožné , počnúc prečo to dieťa nepočúva, keď má takú chápajúcu a tolerantnú mamu, prečo si kolega v práci nedokáže za sebou umyť šálku od kávy, prečo dochádza ku globálnemu otepľovaniu.........
...... a tak asi siahnem po knihe Jedz, modli sa a miluj, film príde do našich kín koncom septembra.
Komentáre
Zverejnenie komentára