Niektoré rituály sú také príjemné. Niečo na tom bude, však aj malé deti ich milujú, vraj sa potom cítia bezpečnejšie a pokojnejšie. U nás to je pravidelné stredajšie varenie môjho manžela. Vtedy prichádzam domov okolo 8 večer z patchworkového klubu. Varí VŽDY cestoviny, ktoré pripravuje čo chladnička dá a za tie roky fantasticky. Žiadne polotovary, ale pekne pomaličky doma urobené omáčky. Tie, ktoré poznáte môjho manžela trochu "dôvernejšie", sa iste čudujete ako ja. Pred takými desiatimi rokmi by som tomu sama neverila. Hrnce a môj manžel, to akosi nejde dokopy, aj keď nie je typ machovitý (mačovitý), obvykle sa tváril, že je tu na VYŠŠIE ciele. Za túto kladnú premenu môjho manžela, ale nestojí láska k manželke, deťom- to by sa prejavil skôr :), ale jeho dobrý kamarát (za tie roky aj môj), ktorý prežíval ťažké osobné obdobie a v čase mojej patchworkovej neprítomnosti ho každotýždenne pohostil a vypočul. Takže záverom, jedného dňa príde to, čo má prísť :). PS: Nepýtajte s...