pondelok, 14. októbra 2013

ČAS

Ako tak stárnem pozorujem  s pobavením, ale aj trochou údivu, že sa stávam patetickejšou. Pred dvadsiatimi rokmi, by ma tieto fotky možno zaujali, ale predpokladám, že by ma tak "nerozhádzali". 
 
Život je preto krásny, lebo má viac začiatkov, ako koncov.
Nebojím sa zajtrajška, lebo som videl včerajšok a milujem dnešok.

         
Čím som starší, tým som spokojnejší. O dvadsať rokov možno so samou spokojnosťou nebudem môcť vydržať.
                                                                                                                                         Milan Lasica

Urobte to ako ja, vydajte sa za archeológa. To je jediný človek, ktorý sa bude na vás pozerať s o to väčším záujmom, o čo budete staršia.
Za foto ďakujem a  viac na: http://www.behance.net/gallery/Novartis-Reflections-Campaign/329834

2 komentáre:

  1. Sonja, krásne a trošku smutné, ako to všetko letí. Takže netrápiť sa maličkosťami, prijať to čo nemôžeme zmeniť a žiť. Pre mňa toto posolstvo.
    Pekný víkend!

    OdpovedaťOdstrániť