eclecticquilt

Tak plán už mám, aj nejaké suroviny na jesenný veniec. Pôvodne som mala v úmysle vyklčiť časť lesa a priniesť nejakú prírodu domov, ale spamätala som sa včas , pekne som zašla na trh a do špecializovanej predajne a za pár drobných som nakúpila čo treba. Už sa len pustiť do práce. Foto neskôr.

je potrebný. Pre niekoho je to slepačia polievka - mňam, tú mám tiež rada, ale ja som dnes uvarila Kukuričnú. Objavila som ju niekedy pred 10.rokmi u Marthy Stewart. Robievam ju zvyčajne z čerstvej kukurice, keď vrcholí sezóna - teda v septembri a farbu má takú optimistickú žlto-oranžovú, ale dá sa pripraviť aj z mrazenej, prípadne sterilizovanej. Teda ak potrebujete pohladiť dušu, tu je recept: 5 /aj viac/ šúľkov-klasov kukurice /po sezóne je dobrá aj konzerva, mrazená.../ zeleninový vývar /ak nie je, stačí voda/ smotana na varenie soľ, mleté čierne korenie 1 cibuľa /ale nemusí byť, moje deti ju nechcú/ strúčik cesnaku /tiež podľa chuti/ 1 zemiak /nemusí byť/ Na oleji opražíme na drobno nakrájanú cibuľku. Pridáme kukuricu, ktorú dôkladne s nožom očistíme z klasov. Keď sa podarí pridám foto- no nepoadarilo sa, zabudla som prepnúť na makro :0, pozdravujem manžela, ten sa už po 100stý x chytá za hlavu. Ak chceme pridáme očistený a na drobno nakrájaný zemiak.Po chvíli zalejeme vývarom /vo...

Už som to raz prežila a dúfala som, že to príde opäť aspoň v mojej osemdesiatke. Nestalo sa a ja sa opäť presviedčam, že to tak malo byť. Že najprv majú odísť rodičia..... Netušila som koľko mám priateľov a známych, ktorí dokázali aj bez slov prejaviť ľutosť a čo dokáže objatie od susedy... Ďakujem , že mám pri sebe sestru, ktorá mi je oporou /to má po mame/ a dúfam, že aj ja pre ňu. Mama by na nás určite bola hrdá :), ďakujem, že mám pri sebe najlepšiu kamarátku, a tiež svojho manžela, ktorý ma neustále presviedča o tom, že som si dobre vybrala :). Ďakujem.

Aj keď žijeme v núdzovom režime a veľa vecí neriešime, jesť sa musí a keďže som "starostlivá" manželka a starám sa o pravidelný prísun bielkovín pre môjho mierumilovného manžela, ktorý nechce zabíjať zvieratá, tak som preňho ešte v sobotu vyrobila túto dobrotu. Upozornenie v Apetite 10/2010 znie : po konzumácii sa 12 hodín s nikým nebozkávajte! Nie na darmo sa to volá Posledné rande. Ani z hecu, keď ho vydržíme nechať uležaný v chladničke 4-6 dní, tak vám potom povieme :). Suroviny: 160 g olomouckých syrčekov 200 g pivného syra 100 g romadúru 150 g nivy 5 nakládaných feferoniek, nakrájaných 1 červená cibuľa, nakrájaná na tenké plá tky 4 strúčiky cesnaku, nakrájané na plá tky 2 lyžice nasekanej petržlenovej vňate 2 lyžičky rasce 1 lyžička mletej sladkej papriky 2 bobkové listy 2 lyžice čierneho piva /ja som nedala-nemusí byť/ 200- 300 ml slnečnicového oleja /ja som toho mala viac, tak som dala aj viac oleja/ Postup: Olomoucké syrečky nakrájaj na štvrťky, pivný syr a romadúr...

A všetko čo môžem skúsiť je tento moment A všetko čo môžem dýchať je tvoj život A skôr či neskôr to skončí Dnes v noci ťa jednoducho nechcem stratiť ... dlho som rozmýšľala, či to mám napísať, ale život nie je len biely , vie byť aj poriadne čierny. Človek asi nikdy na to nebude pripravený, či má 10, alebo 50 rokov , dnes držím mamu za ruku a prosím, aby bojovala .

Hm, ako som už písala, jeseň môžem, dokonca september aj s dažďom. Len si to predstavte, sedíte niekde v New Yorku /vraj je cez jeseň najkrajší/, v milej kaviarničke, pri šálke cappucina, pozeráte sa cez véééľke okno na cvrkot veľkomesta /to mám z tých filmov od Woody Allena/, vonku jemne prší a vy sa nikam neponáhľate ....., alebo sedíte za stolom, kdesi na chalupe, pri šálke cappucina, obkolesený stromami slovenských hôr, mrkáte cez okno na krááásnu zeleň /to mám z nočnej mory ešte stále prebiehajúcej opravy chalupy/, vonku jemne prší a vy sa nikam neponáhľate .... a do toho vám znie táto muzika... idem mrknúť do angliny, aby som si to cappucino vedela kúpiť :).

Jeseň je už tu a mne sa akosi nedarí vyraziť do lesa. Pritom jeseň je moje najobľúbenejšie obdobie. A vraj aj huby rastú, však Ľudka. Mňam-mňam. Akoby som to tušila, nabehla som v sobotu ráno na trh a kúpila 3 kytičky a moja jesenná terapia momentálne prebieha v obývačke, v spálni a aj na toaletu došlo.

Tak a je to tu! Už sme si to raz vyskúšali pre dvoma rokmi. Tajne som dúfala, že sa z toho "vylieči". Ale to by už nebola ona. Mala som to tušiť, keď sa na mňa pozrela po 1x tými svojimi očiskami, že to spolu nebudeme mať ľahké :). Keby bola po mne, tak by určite zostala pri peci, keby po tatkovi tak najviac 50 km od domova, ale tak nejak sa nám pomixovala, že odchádza študovať až do Londýna। Aj keď padlo aj Japonsko. Evidentne čo najďalej od rodičov. Takže vlastne sa môžme tešiť, je to len 2,5 hodiny letu, 30 hodín cestovania autobusom, 2,5 dňa jazdy autom ... Nechcem byť patetická a staromódna, mala by som sa tešiť, že mám dcéru, ktorá si ide splniť svoj sen, že sa nebojí riskovať, žiť bez svojich blízkych a priateľov...... takže Ňaňa GOOD LUCK. PS: O.K. ale Špínu Londýna - film, ktorý je vraj podľa kritikov very fajn, ale ako už názov popisne ukazuje, hovorí o odvrátenej stránke tohto veľkomesta - ani len nesiahnem.Určite. PS1: Muffiny na cestu napečené, kufre pobalené, Ty...

Ďalší hektický víkend je za nami a ja som mala v pláne - mrknúť tieto 2 poviedkové filmy, ktoré oslavujú dve mestá a to Paríž - Paríž, milujem ťa /film nakrútený ešte v roku 2006/ a New York - New York, milujem ťa /2009/ ktorý na ten prvý nepriamo nadväzuje - počula som o nich veľa, nakrútili ich rôzni režiséri, hralo v nich veľké množstvo výborných hercov - no nepodarilo sa, tak snáď nabudúce.

alebo Užívaj si, ako sa len dá! Ako som sa dočítala v novinách práve prichádza do našich kín 40. film Woody Allena. Teším sa, na jeho popletené vzťahy, v tomto prípade staršieho Borisa a mladučkej Melody ?! /mohlo by to byť konečne aj opačne/ opäť v jeho milovanom New Yorku. Už aj v mojom :).

Tak sme sa konečne dostali na nedorozumeniami, dokonca médiami povedané s medzinárodným škandálom usporiadanú výstavu vo VSG KE Andy Warhola a jeho mami Júlie./jedna galéria sľubila druhej dodanie obrazov,ale nedodržala to, okrem iného/ Ale ako sa hovorí, aj zlá reklama je reklama, prilákalo to veľa návštevníkov a Andy by bol určite nadšený ... Čakala som známe sieťotlače typu červeného Lenina, alebo tyrkysovej Marylin. Bola som milo prekvapená, lebo vystavené boli jeho kresby , ktoré boli veľmi jemné a citlivé a to spojenie s mamou bolo viditeľné. Ako som sa dozvedela boli to čiernobiele kresby z jeho ranného obdobia. Takže oplatí sa vidieť - diela boli privezené z múzea v Pittsburgu. Jablko nepadá ďaleko od stromu, jeho synovec James Warhola /mrkni www.jameswarhola.com, alebo na www.warhola.com/ tvorí najmä pre deti a jeho knižka Návšteva u slávneho strýka je veľmi fajn.

Ešte pred pár hodinami ma ovieval teplučký vetrík od Atlantického oceánu /síce sme mali so sebou aj teplé svetre ako nám radili v CK a na nete, že oceán je oceán, ale vetríky boli tropické/ a včera pracovný deň, ale aby sa človek mal na čo tešiť , tak to má byť. Hneď na začiatku našej dámskej jazdy sa naša trojčlenná posádka dohodla, že budeme len odpočívať a oddychovať a tak aj bolo. No síce sme spomenuli, že budeme aj cvičiť, zdravo sa stravovať, učiť anglický jazyk, ale posilovňu sme vymenili za chôdzu pri mori, zdravé stravovanie za ochutnávky portugalskej kuchyne a kto by preboha otváral učebnicu AJ, keď si ju môže vyskúšať v praxi /popravde by som ju mala otvárať viac :)/ Ešte dĺĺĺĺĺho budem žiť z ranných prechádzok po nekonečnej pláži, labužníckych raňajok s výbornou kávou, teplým morom, vlnami, že z nás vymlátili dušu, popoludňajšou siestou na izbe, čítanie, ľabkanie s mojou sestrou o všetkom, lukulské večere ... a krásny Lisabon. Lisabon je kapitola sama o sebe. Nádherné me...