streda, 22. septembra 2010

Jesť sa musí

Aj keď žijeme v núdzovom režime a veľa vecí neriešime, jesť sa musí a
keďže som "starostlivá" manželka a starám sa o pravidelný prísun bielkovín pre môjho mierumilovného manžela, ktorý nechce zabíjať zvieratá, tak som preňho ešte v sobotu vyrobila túto dobrotu. Upozornenie v Apetite 10/2010 znie : po konzumácii sa 12 hodín s nikým nebozkávajte! Nie na darmo sa to volá Posledné rande. Ani z hecu, keď ho vydržíme nechať uležaný v chladničke 4-6 dní, tak vám potom povieme :).












Suroviny: 160 g olomouckých syrčekov

200 g pivného syra

100 g romadúru

150 g nivy

5 nakládaných feferoniek, nakrájaných

1 červená cibuľa, nakrájaná na tenké plátky

4 strúčiky cesnaku, nakrájané na plátky

2 lyžice nasekanej petržlenovej vňate

2 lyžičky rasce

1 lyžička mletej sladkej papriky

2 bobkové listy

2 lyžice čierneho piva /ja som nedala-nemusí byť/

200- 300 ml slnečnicového oleja /ja som toho mala viac, tak som dala aj viac oleja/

Postup: Olomoucké syrečky nakrájaj na štvrťky, pivný syr a romadúr na silné plátky a nivu na kocky 2 cm. Opatrne premiešaj so všetkými prísadami okrem oleja. Potom ich opatrne nalož do uzatvoriteľných sklíčok a zalej olejom, aby to bolo všetko potopené. Nechaj uležať v chladničke 4-6 dní - to je to asi najťažšie na tomto recepte. Podávaj s chlebom a zapíjaj pivom.


6 komentárov:

  1. Iva, ďakujem za tip. Cez víkend to urobím.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ivanči, čas sa zastavil, ale tie ručičky na hodinách sa stále pohybujú. Dnes ma Tvoja mama prvýkrát rozplakala. Verím, že keď to vidí tak sa smeje.Nielen, že Ti darovala život,ale aj mne darovala najlepšiu kamarátku. Tak teta ak počujete
    ĎAKUJEM.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Smutná pravda života vraví, že nič netrvá večne a i život každého z nás sa raz skončí. Túto pravdu si zvlásť uvedomujeme v dni, keď sa lúčime s milovaným. Ivka, viem že je to teraz ťažké, ale ty ktorých milujeme ostávajú v naších spomienkách a srdciach. Myslím na teba a prajem ti veľa síl.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Dievčatá, ďakujem Vám z celého srdca a prajem vám aby ste čo najdlhšie zostali deťmi svojich rodičov.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Už viem čo je romadúr (musela som hľadať) - opäť som múdrejšia. No, hovorím dakde je chyba.

    http://www.ekologiavobjektive.sk/- tu pošli svoje kozliatka

    OdpovedaťOdstrániť