Tak a je to tu! Už sme si to raz vyskúšali pre dvoma rokmi. Tajne som dúfala, že sa z toho "vylieči". Ale to by už nebola ona. Mala som to tušiť, keď sa na mňa pozrela po 1x tými svojimi očiskami, že to spolu nebudeme mať ľahké :).
Keby bola po mne, tak by určite zostala pri peci, keby po tatkovi tak najviac 50 km od domova, ale tak nejak sa nám pomixovala, že odchádza študovať až do Londýna। Aj keď padlo aj Japonsko. Evidentne čo najďalej od rodičov. Takže vlastne sa môžme tešiť, je to len 2,5 hodiny letu, 30 hodín cestovania autobusom, 2,5 dňa jazdy autom ...
Nechcem byť patetická a staromódna, mala by som sa tešiť, že mám dcéru, ktorá si ide splniť svoj sen, že sa nebojí riskovať, žiť bez svojich blízkych a priateľov...... takže Ňaňa GOOD LUCK.
PS: O.K. ale Špínu Londýna - film, ktorý je vraj podľa kritikov very fajn, ale ako už názov popisne ukazuje, hovorí o odvrátenej stránke tohto veľkomesta - ani len nesiahnem.Určite.
PS1: Muffiny na cestu napečené, kufre pobalené, Ty už po 150x informovaná o nebezpečiach veľkomesta...oči máš pretočené, srdce v Bratislave :) a myšlienky kdesi nad Temžou...
Nasťa, nech sa Ti tam v tom šírom svete darí, držíme palce! Čepkáči
OdpovedaťOdstrániťIva, vedela som, že si citlivá duša, ale že vieš tak krásne a pútavo písať to som ani netušila. Hotová Táňa Kelleová. Normálne ma to dostalo. Tie fotky sú veľmi pekné. Teším sa, že opäť niečo zaujímave napíšeš a budem si to môcť prečítať. Natálke prajem veľa úspechov. Neboj sa o ňu, je to múdre a šikovné dievča.
OdpovedaťOdstrániťĽudka, díky za Ňaňu, viem,že to dôverne poznáte.Pri hľadaní pozitív mi napadlo, že sa nám uvoľnila izbička :), žeby som konečne začala šiť?
OdpovedaťOdstrániťOľga, díky si zlatá, ako sama vieš a poznáš ma, patrím k tým mamám, čo všetko prežíva a prežíva ...,ale učím sa :), moja dcéra ma vytrvalo učí byť viac nad vecou.