štvrtok, 30. septembra 2010

Balzam na dušu


je potrebný. Pre niekoho je to slepačia polievka - mňam, tú mám tiež rada, ale ja som dnes uvarila Kukuričnú. Objavila som ju niekedy pred 10.rokmi u Marthy Stewart. Robievam ju zvyčajne z čerstvej kukurice, keď vrcholí sezóna - teda v septembri a farbu má takú optimistickú žlto-oranžovú, ale dá sa pripraviť aj z mrazenej, prípadne sterilizovanej.


Teda ak potrebujete pohladiť dušu, tu je recept:


5 /aj viac/ šúľkov-klasov kukurice /po sezóne je dobrá aj konzerva, mrazená.../
zeleninový vývar /ak nie je, stačí voda/
smotana na varenie
soľ, mleté čierne korenie
1 cibuľa /ale nemusí byť, moje deti ju nechcú/
strúčik cesnaku /tiež podľa chuti/
1 zemiak /nemusí byť/


Na oleji opražíme na drobno nakrájanú cibuľku. Pridáme kukuricu, ktorú dôkladne s nožom očistíme z klasov. Keď sa podarí pridám foto- no nepoadarilo sa, zabudla som prepnúť na makro :0, pozdravujem manžela, ten sa už po 100stý x chytá za hlavu. Ak chceme pridáme očistený a na drobno nakrájaný zemiak.Po chvíli zalejeme vývarom /vodou/ - pridáme cesnak, ochutíme a varíme cca 20 minút do mäkka. Polievku po miernom vychladnutí rozmixujeme, pridáme smotanu a ešte trochu povaríme.
Každú porciu väščinou ozdobím lyžicou kyslej smotany /ak nemám, tak nastrúhaným syrom/, petržlenovou vňaťou a podávam s opečeným chlebíkom.
A hneď nám bude lepšie, dúfam.


3 komentáre:

  1. Iva, veľmi mi chýbali tvoje príspevky. Som rada, že dávaš recepty, ktoré máš vyskúšane. Ja tiež robím kukuricovú polievku, ale aj s nastrúhanou mrkvou a bez cibule a cesnaku. Keď je polievka na tanieri, tak pridám nastrúhaný syr a kys. smotanu.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Oľga, díky, že nakúkaš a napíšeš, ešte som ti poriadne nepoďakovala za pondelok.Chcela by som vás s Ivetou zavolať na kávu a trochu sa "zastaviť", ako keď deti boli malé.
    PS: Aj ja niekedy šuchnem do kukuričnej aj mrkvu,petržlen...,to keď mám menej kukurice.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ivka, za to sa neďakuje. Ja by som bola radšej, keby sme sa nemuseli stretávať za takýchto okolnosti. Každý z nás si to, ale bohužiaľ musí prežiť. Niekto skôr, niekto neskôr. No či máš 40, alebo 80 vždy je to veľmi bolestive. Našťastie, ale máš super rodinu. Na tu kávu sa, ale veľmi teším.

    OdpovedaťOdstrániť