štvrtok, 3. mája 2012

Stárnem

pomaličky, potichúčky. Nebedákam, len konštatujem. Ako sa to prejavuje? Okrem toho, že v regáloch hľadám vhodný odtieň na prekrytie prvých šedín, intenzívnejšie si všímam maličkosti, ktoré som predtým prehliadala, tak napríklad taký štebot vtákov (udivene som sa v nedeľu ráno v posteli -máme výhľad do koruny stromu, pýtala môjho manžela, či to švitorili vždy takto :))) a taktiež pri čítaní tejto novej knihy Genius loci, zamačkávam slzy pri dojemných spomienkach našich zaujimavých osobností na bezstarostné detské zážitky v lone slovenskej prírody.


Pekné stárnutie s knihami!

6 komentárov:

  1. V posledních týdnech mám velmi podobné pocity(možná je to tím, že budu mít brzy narozeniny a uvědomuji si mnohem víc, že vážně stárnu:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ivanka s tými šedinami je to sranda:)))je ich čím ďalej viac:( no neva ja som sa rozhodla , že žiadna farba z téglika nieje pre mňa dosť dobrá:))) Ďakujem za tip na krásne čítanie dávno som nečítala a táto kniha vypadá fantasticky:)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Posílám dál ocenění VERSATILE BLOGGER, které ke mně před časem připutovalo.
    Srdečně zdraví Petra

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Janina,asi to tak nejak bude,aj keď si ešte takááá mladá...
    Ajka, tú farbu hľadám,hľadám a fakt mi nie je žiadna dobrá, tak neviem,neviem ako to dopadne, akosi sa to vo mne bije :).Obdivujem a gratulujem k tvojmu rozhodnutiu.
    Peťka, ďakujem veľmi.
    Aďka, :))).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To ja Ti gratulujem, že si doteraz vydržala nesivieť, ja už farbím a zuby ..., to Ťa ešte len čaká. Ja už o tom svoje viem a som "mladšia".

      Odstrániť