pondelok, 2. septembra 2013

Zaklopem

Uf. Je tu opäť začiatok školského roka. A ja po prvý krát  nevstávam s mantrou všetkých dys- mám  : "Dúfam, že mu to tam tento rok naskočí", že to tam nejak všetko preklikne a že učenie nebude len mučenie, že si konečne môj syn s diagnózou dysortografia začne zapisovať učivo, úlohy, prestane vyrušovať seba aj spolužiakov a tým vytáčať učiteľov do vývrtky, že v diktáte bude mať menej červeného  ...
 Že to pominie (teda nie úplne), ma presviedčala odborná literatúra a  špeciálna pedagogička môjho druhorodeného tvrdením, že vlastní kedysi rovnako správajúceho  sa syna, ktorý to už má všetko zdárne za sebou a ktorý momentálne  úspešne študuje VŠ.  Trvalo to 9 a 1/2 roka. "Naskočenie" neprebehlo vyspaním sa do jedného ružového školského rána, bol to taký vývoj.  Prvé povzbudenie sa konalo vítaním ma triednou učiteľkou na predposlednom rodičovskom združení   s úsmevom a víťazným gestom, hodným vysokohorského športovca, po zdolaní osemtisícovky. Jej slová zneli ako rajská hudba a zneli takto: " Pani, pani P.......á, Jakub sa nám začal učiť!", myslím, že v diaľke som naozaj počula  fanfáry.  Nie, že by si začal zapisovať každú úlohu, červené more tiež úplne nezmizlo, ale vyrušuje už len pekné spolužiačky a  čo je najdôležitejšie,  začal sa učiť tak nejak pre seba.
  (počujete to  3 x zaklopanie)
 
ilustrácia: Katarína Ilkovičová
                 Milé mamky, myslím na vás, nevzdávajte sa , buďte trpezlivé - na ostatné deti v rodine, nepotrebujúce niekoľkohodinové doúčanie,  na životného partnera a tiež v neposlednom rade na  seba a raz to bude určite dobré, pekný štart do nového školského roka !
       

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára